Predošlé časti:
 
XLVII.
Keď si zvykneš zabezpečiť svojmu telu to nevyhnutné za malú cenu, nevyvyšuj sa tým; a ak piješ vodu, nehovor stále: „Pijem vodu.“ Najskôr si uvedom, akí sú chudobní oveľa šetrnejší a trpezlivejší v ťažkostiach než my. Ak sa však chceš niekedy zoceliť cvičením na prácu a znášať tvrdé skúšky, rob to pre seba, nie pre svet; nechytaj sa sôch, ale keď budeš veľmi smädný, vezmi si trochu studenej vody do úst, vypľuj ju a nikomu o tom nehovor.

XLVIII.
Stav a charakteristika obyčajného človeka sú také, že nikdy neočakáva ani prospech, ani ujmu od seba samého, ale len od vonkajších okolností. Stav a charakteristika filozofa sú také, že všetku ujmu aj prospech očakáva od seba samého. Znaky pokročilého sú, že nikoho nekritizuje, nikoho nechváli, nikoho neviní, nikoho neosočuje, nič nepovie o sebe ako o niekom výnimočnom alebo múdrom; keď čelí prekážkam, viní seba; a ak je chválený, potajme sa smeje tomu, kto ho chváli; ak je kritizovaný, nebráni sa. Chodí však s opatrnosťou chorých alebo zranených, obávajúc sa pohnúť čímkoľvek, čo nie je ešte úplne zahojené. Potláča v sebe všetku túžbu; svoju nechuť presúva len na tie veci, ktoré prekážajú správnemu použitiu vlastnej vôle; jeho úsilie voči čomukoľvek je mierne a vyrovnané; ak sa zdá byť hlúpy alebo nevedomý, nevadí mu to; slovom, sleduje sám seba ako nepriateľa alebo ako niekoho, kto číha v zálohe.

XLIX.
Keď niekto príliš sebavedomo tvrdí, že rozumie a vykladá diela Chrysippa, povedz si: „Keby Chrysippos nepísal nejasne, tento človek by nemal dôvod na svoju márnomyseľnosť. Ale čo ja chcem? Pochopiť prírodu a nasledovať ju. Pýtam sa teda, kto ju vykladá, a keď zistím, že to robí Chrysippos, obraciam sa na neho. Jeho spisom však nerozumiem, hľadám teda niekoho, kto mi ich vysvetlí.“ Zatiaľ nie je dôvod, aby som si niečo nahováral. A keď nájdem vykladača, zostáva už len využiť jeho rady. To je to, čo má hodnotu. Ale ak obdivujem len samotný výklad, čím som viac než gramatikom namiesto filozofa? Ibaže namiesto Homéra vykladám Chrysippa. Keď teda niekto chce, aby som mu čítal Chrysippa, hanbím sa, ak mu neviem ukázať skutky, ktoré sú v súlade s tým, čo hovorí.

L.
Akékoľvek morálne pravidlá si si vedome stanovil, dodržiavaj ich ako zákony, akoby si sa dopustil rúhania ich porušením. Nevenuj pozornosť tomu, čo o tebe hovoria iní, veď to predsa nie je tvoja starosť. Ako dlho ešte budeš odkladať presvedčenie, že si hodný najvyššieho zdokonaľovania, a nasledovať rozum? Už si oboznámený s filozofickými princípmi, ktoré by ti mali byť známe. Na akého iného učiteľa teda čakáš, aby si odložil reformu seba samého? Už nie si chlapec, ale dospelý muž. Ak budeš teda lenivý a zaháľať, neustále odkladať odkladanie, plán za plánom, deň za dňom, kedy sa budeš venovať sebe, nepozorovane zostaneš nevyspelý a budeš žiť a zomierať ako obyčajný človek. Preto si hneď teraz povedz, že si hodný žiť ako dospelý a ako pokročilý. Nech je pre teba neporušiteľným zákonom to, čo sa javí ako najlepšie. A ak pred tebou stojí akýkoľvek prípad bolesti, rozkoše, slávy či hanby, pamätaj, že práve teraz prebieha boj, práve teraz nastáva olympiáda, ktorú nemožno odložiť. Ak raz podľahneš a ustúpiš, stratíš pokrok, alebo naopak, zachováš si ho. Tak sa Sokrates stal dokonalým, zdokonaľujúc sa vo všetkom, venujúc pozornosť len rozumu. A hoci ešte nie si Sokrates, mal by si žiť ako ten, kto ním túži byť.

LI.
Prvý a najdôležitejší bod vo filozofii je použitie morálnych princípov, ako napríklad „Nemali by sme klamať.“ Druhý bod sa týka dôkazov, napríklad „Aký je pôvod našej povinnosti neklamať.“ Tretí bod dáva silu a jasnosť prvým dvom, teda prečo je toto dôkazom. Čo je totiž dôkaz? Čo je dôsledok? Čo je protirečenie? Čo je pravda? Čo je lož? Tretí bod je teda potrebný kvôli druhému a druhý kvôli prvému. Najdôležitejší a na ktorom by sme sa mali sústrediť, je však prvý. My však konáme presne naopak – venujeme celý čas tretiemu bodu, vynakladáme naň všetku snahu a prvý úplne zanedbávame. Preto, hoci klameme, sme okamžite pripravení dokázať, že klamanie nie je správne.

LII.
Vo všetkých situáciách by sme mali mať vždy po ruke tieto výroky:
„Veď ma, Jupiter, ty aj Osud,
 kamkoľvek určilo mi vaše nariadenie.“
 

„Nasledujem s radosťou; a keby nie,
 nech som akokoľvek skazený a úbohý,
 aj tak musím ísť ďalej.
 Kto sa správne poddá osudu,
 je považovaný za múdreho medzi ľuďmi
 a pozná zákony nebies.“
 

A tento tretí:
„Ó Kritón, ak takto chcú bohovia, nech sa tak stane. Anytos a Meletos ma môžu usmrtiť, ale ublížiť mi nemôžu.“
 
KONIEC