Skala
V roku 1934 Ala prepravili z atlantskej väznice do Alcatrazu. Jeho gangsterskí priatelia sa pomaly míňali, alebo boli za mrežami rovnako, ako on. Gang v Chicagu po ňom prevzal Anthonio „Anthony“ Accardo po urputných krvavých prestrelkách. Pri jednej príležitosti vo väznici zoradili väzňov kvôli pravidelnému mesačnému strihaniu vlasov. Obrovský Capone sa postavil na začiatok radu pred Jamesa Lucasa, bankového lupiča z Texasu. Lucas sa na Caponeho osopil: „Hej, hlupák, ťahaj dozadu na koniec radu!“ Capone sa obrátil a s nenávistným pohľadom sa ho spýtal: „Vieš kto som ja, ty zasran?“ Lucas vytrhol z rúk holiča nožnice a ich hrot oprel o Alov tlstý krk: „Viem, kto si tlsťoch a ak neodpáliš späť na koniec radu, budem vedieť aj kto si bol“ – zreval. Capone sa už potom držal v úzadí.
Nezaujímal sa ani o väzenskú vzburu, ktorá vypukla kvôli smrti jedného väzňa, ktorého ošetrenie riaditeľ väznice odmietol z podozrenia na simulanstvo. Ostatní spoluväzni ho preto spomedzi seba vylúčili. Po potlačení vzbury mu jeden neznámy spoluväzeň chcel hodiť v práčovni o hlavu závažie, ale iný väzeň ho sotil nabok a tak bol trafený len do ramena. Caponeho preložili na nové miesto, kde musel čistiť sprchovacie kabínky, vďaka čomu sa stal terčom posmechu. Raz sa Lucas nenápadne dostal za neho a bodol ho do chrbta. Al ležal v nemocnici asi týždeň a Lucas vyfasoval samotku.
Na svoju osobu zažil viacero útokov, ale jeho priatelia vo väzbe ho zakaždým ochránili. Tieto informácie prenikli aj ku novinárom. Caponeho manželka neuspela so žiadosťou u štátneho prokurátora, aby jej manžela preložili do inej väznice. Po niekoľkých rokoch výkonu trestu začalo jeho zdravie výrazne chradnúť, strácal pamäť a postupujúci syfilis začal v jeho organizme bujnieť. Odsedel si necelých osem rokov a vzhľadom na svoj zdravotný stav bol prepustený. Až do konca života ostal chorý a zo začiatku si ani neuvedomoval, že je na slobode. V novembri 1939, 39-ročného Caponeho, polovičného mrzáka, ktorý nepredstavoval absolútne žiadnu hrozbu pre spoločnosť, prepustili na slobodu.
Posledné roky
Zo začiatku bol hospitalizovaný v baltimorskej nemocnici, odkiaľ ho rodina neskôr previezla do jeho domáceho sídla vo Floride, kde strávil posledných osem rokov svojho života, v mentálne striedavo svetlých a tmavých periódach. Ešte aj vtedy vlastnil majetok v hodnote viac ako 5 miliónov USD, z ktorého mohol pokojne a luxusne žiť, ale ku svojim aktivitám v podsvetí sa už nedokázal vrátiť a už nikdy nebol tým, čím predtým. Chicagskí novinári sa raz opýtali jeho najvernejšieho služobníka Guzika, či je Alov návrat na výslnie gangu možný, na čo im povedal: „Al je úplne sprostý.“
Capone v podstate osem rokov umieral. Mal 48 rokov. Skutočným životom žil až do posledného dňa svojho procesu v roku 1931. Odvtedy vystúpil zo svojho života a o šestnásť rokov neskôr prekročil aj vlastný tieň. 21. januára 1947 dostal krvácanie do mozgu. A hoci sa mu pamäť rýchlo vrátila a chvíľu sa aj cítil lepšie, 24. januára dostal zápal pľúc, z ktorého sa už nikdy nezotavil. Na druhý deň, osem dní po svojich narodeninách jeho srdce prestalo tĺcť navždy.
Zdroj: wiki, biography.com, chicagohs.org
(koniec)