Z priateľov nepriatelia
Niekedy sa aj z priateľov stanú nepriatelia. Caponeho najstarším priateľom bol Frankie Yale. Ak potreboval pomôcť s vraždami, vždy volal jemu. Nájomní vrahovia vždy prišli z úplne iného mesta, v požadovanom čase a po odvedení práce sa vyparili nevedno kam. Skoro nikdy ich neodhalili. Prichádzali z iného štátu, nemali styk s obeťou a ak sa aj našiel svedok, jeho opis páchateľa bol nepoužiteľný. Al Capone mal podozrenie. Jeho ilegálne transporty s alkoholom nechával strážiť policajtmi, ale v celom Chicagu nebolo toľko policajtov, koľko mal Al nákladných áut. Z ničoho nič začali nestrážené nákladné autá kradnúť. Nikto nevedel, ktoré sú strážené a ktoré nie. To vedeli iba Capone a Yale. Tovar z kradnutých áut napokon našiel svojich klientov, ale tržba nešla ku Caponemu. Keď autá začali miznúť aj v New Yorku, podozrenie čoraz viac smerovalo na Yalea. Capone poslal jedného zo svojich najspoľahlivejších ľudí, aby sa opatrne povyzvedal, o čo malo ísť. O špiónovi sa však dopočul aj Yale a vyslaný „detektív“ sa už nikdy viac nevrátil do Chicaga. A ani nikam inam, keďže bol popravený. Al vedel čo má robiť, ale neponáhľal sa s pomstou. Pekne pomaly začal s prípravou na odvetu a všetko dôkladne dopredu naplánoval. Na jednom spoločnom stretnutí aj vyriekol narážku, ale je možné, že sa len jednoducho preriekol: „Raz ti tú pôžičku vrátim“, a spomenul meno zmiznutého kamaráta.
Pomsta aj prišla, dokonca vo veľmi krutej podobe a štvornásobne poistená. Na Alov floridský statok Yale nemal prístup, zavolal si tam teda štyroch najlepších nájomných vrahov Spojených štátov. Počítal s tým, že s jedným alebo dvomi ľuďmi proti Yaleovi nič nezmôže. Zo štyroch nájomných vrahov boli dvaja talianskeho a dvaja anglosaského pôvodu. Plán bol veľmi dôkladne vypracovaný. Medzi Caponem a štyrmi nájomnými vrahmi nemohol byť žiadny vzťah. Každý opustil Floridu iným vlakom. V štáte Tennessy spoločne kúpili jedno staré auto, ktoré nikomu nebolo nápadné a s ním sa doteperili až do New Yorku. Vo veľkom jablku sa každý z nich ubytoval v inom hoteli. Potom sa začali motať okolo Yalea. Nastal dohodnutý dátum 1. júl 1928. Yale sa práve chystal do jedného pajzlu so svojimi priateľmi, keď dostal telefón, že jeho manželka je v nebezpečí. O tom sa mohol presvedčiť jedine tak, že skočil do auta a odišiel domov. V pomalej premávke si všimol, že ho prenasleduje veľké čierne auto s nie veľmi dôveryhodnou posádkou. Ani Yale nebol hlupák a hneď prišiel na to, že bol vlákaný do pasce. Nemohol urobiť iné, len dupol na plyn a pokúsil sa utiecť. Čierne auto sa mu však nepodarilo striasť, dobehlo ho a začalo predbiehať. Neznámi pasažieri vytiahli svoje automatické pištole Thompson a bez slova zahájili paľbu. Yale padol na volant a jeho auto nabúralo do domu, kde vybuchlo. Frankieho Yalea výbuch vymrštil až do odpadového kanála pri ceste. Čierne vozidlo s tajomnými pasažiermi navždy zmizlo z New Yorku. Tým ale Yaleovo poníženie neskončilo. Na jeho pohrebe sa údajne objavilo až desaťtisíc smútiacich a medzi nimi (rovnako ako na pohrebe O'Baniona) sa objavil aj Capone, rovnako ako aj štyria nájomní vrahovia, o ktorých samozrejme vedel iba on.
Obchody musia ísť
Oblasťou Caponeho kriminálnych aktivít v 20-tych rokoch bola Silver Street v Hurley, v štáte Wisconsin. Veľkú časť z nich tvorili druhotriedne motely, kde učili dievčatá prinesené z Kanady technikám kradnutia. Po ich zaškolení ich roztrúsili po celom meste a štáte. Väčšina zlákaných dievčat si myslelo, že budú pracovať ako tanečníčky, ale po ich príchode im bolo oznámené, že ich džob už dostalo iné dievča. Väčšina z nich nemala ani toľko peňazí, aby sa vrátili späť. Rýchlo sa naučili umeniu krádeže. Svojich klientov opili, z vačkov im vytiahli peňaženku, zbavili financií a vrátili ju nazad. Dievčatá, ktoré o túto prácu nemali záujem boli donútené k prostitúcii. Ak sa pokúsili utiecť, za odplatu ich zbili, porezali alebo išli odstrašujúcim príkladom a vyliali im do tváre kyselinu. Väčšinu z nich spravili závislými na drogách, aby nimi vedeli ľahšie manipulovať. Obchody na Silver Street však pomaly redli a po druhej svetovej vojne sa nevestince premenili na sieť nezávislých call-girl centier.
V súvislosti s Caponem nemôžme vynechať dôležitý fakt, že mal vytvorenú kvalitnú sieť donášačov. Jej členmi boli malí zlodejíčkovia, taxikári, recepční hotelov. Ak videli niečo podozrivé, len zavolali na jedno číslo, na konci ktorého sedel Caponeho bezpečnostný človek a povedali mu, čo videli. Takto sa zhromažďovali informácie o všetkom, čo sa v meste dialo. Medzi Caponeho geniálne nápady patrilo, že nenechal sledovať iba „civilov“, ale aj vlastných ľudí. Takto sa mu podarilo predísť vzburám a možným atentátom na svoju osobu.
Podplatiť sa dal v Chicagu skoro každý. Ale tak, ako to robil Capone si to v histórii nedovolil nikto. Úplne otvorene dával úplatky predstaviteľom mesta, šéfom policajtov, ale aj posledným strážnikom. Keď po večeroch prichádzalo auto účtovníka Jakea Guzika do najznámejšej reštaurácie St. Hubert Old English Grill and Chop House v meste, už na neho čakal celý rad ľudí. Guzik prišiel k stolu rezervovanom na jeho meno a postupne k nemu chodili všetci podplácaní. Policajti dostávali svoj „plat“ podľa zoznamu. Preto nielenže nebránili, ale otvorene napomáhali aktivitám mafie. Sprevádzali konvoje s pašovaným alkoholom, prechádzali bez povšimnutia okolo prostitútok a ak bola nelegálna krčma vo vlastníctve Caponeho, ani tam nechodili. Akým majetkom disponoval Capone v tej dobe? Podľa najskromnejších odhadov približne 20 miliónov dolárov. Ale to je veľmi skreslený údaj, nakoľko iba čistý príjem z pašovaného alkoholu bol vo výške 60 miliónov dolárov ročne. Samozrejme vďaka Guzikovi sa 90% vrážalo do rôznych ďalších obchodov, ale aj tým sa množil jeho majetok. Navyše Guzikom dôkladne prepraný. Ročný výnos z hazardných hier bol okolo 25 miliónov dolárov, k tomu treba prirátať aj zisk z prostitúcie cca. 10-12 miliónov dolárov. V každom prípade bol pánom mesta.
A stál nad zákonom. Ku koncu 20-tych rokov, keď skoncoval už takmer so všetkými svojimi nepriateľmi v meste, si mohol dovoliť aj to, aby chodil do divadla. Vždy slušne oblečený a v sprievode noblesne vyzerajúcej dámy. Rezervoval si celú lóžu, kde si s dámou pozreli celé predstavenie. Vlastne nie dvaja, ale všetci dvadsiati. Pretože jeho osemnásť telesných strážcov chodilo všade s ním. Pri Mussoliniho návšteve stál v popredí s predstaviteľmi mesta a zúčastnil sa uvítacej ceremónie. Jeho politický prejav citovala komunistická tlač skoro 50 rokov. Známy mafián bol silne protikomunisticky orientovaný, z čoho komunisti vydedukovali, že každý oponent komunizmu je mafián. Za svojho najväčšieho nepriateľa považoval boľševizmus.
Valentínsky masaker
Pred masakrom na deň Sv. Valentína v roku 1929 mal Capone v Chicagu už iba jedného nebezpečného rivala menom George „Bugs“ Moran. Jeho zlikvidovanie naplánoval na 14. februára. Na základe nápadu Franka McGurna, Morana s jeho ľuďmi pobalamutenými výhodným obchodom vylákali do garáže S-M-C Cartage Company v blízkosti Lincoln Parku. Tam nabehli Caponeho ľudia prezlečení za policajtov a pod zámienkou legitimovania ich postavili tvárou k stene kde na nich spustili zozadu paľbu.
Popravili celkom sedem ľudí. Medzi nimi boli Adam Meyer, Al Weinshank, James Clark, John May, bratia Gusenbergovi a Dr. Reinhardt H. Schwimmer, fanúšik mafie, povolaním optik. Menovaní sa až do konca nebránili, predpokladajúc, že ide o rutinnú policajnú kontrolu. Dobrým príkladom toho, aká bola morálka v Amerike je nasledujúca situácia. Jedna z obetí po príchode policajtov na miesto činu ešte žila. Na otázku strážnika Sweenyho: „Kto na vás strieľal?“ umierajúci Frank Gusenberg v tele s 22 nábojmi odpovedal: „Nikto, nikto na mňa nestrieľal.“ Pri prevoze do nemocnice na následky svojich zranení zomrel. Nanešťastie pre Caponeho, Moran nebol medzi obeťami, keďže zaspal a zmeškal stretnutie. Práve keď zahol za roh zbadal, čo sa vo vnútri v garáži deje. Moran počas vyšetrovania tejto vraždy povedal: „Len Capone je schopný takto vraždiť.“ Zo začiatku si všetci mysleli, že Moranových ľudí zmasakrovala polícia, ale súdny špecialista na zbrane Calvin H. Godard po preskúmaní projektilov dospel k jednoznačnému záveru, že nemohli pochádzať z policajných zbraní. Tieto zbrane sa našli o rok neskôr v byte profesionálneho vraha Freda Burkea, ktorý ako bolo všeobecne známe, patril ku Caponeho skupine. Aj keď bolo vznesených veľa žalôb, páchateľov valentínskej masakry sa nikdy nepodarilo vypátrať. Tento čin ale odštartoval takú obrovskú vlnu nenávisti voči Caponemu, že viedla k celospoločenskému odporu a neskôr k federálnemu vyšetrovaniu.
(pokrač.)
Zdroj: wiki, biography.com, chicagohs.org