Štyri dvojky

 

Názov Štyri dvojky vznikol podľa adresy budovy: South Wabash Ave 2222. Koncom roka 1919 pred ňou postával tlstý chlapík. Novinár Ryler Cooper na neho spomína takto:

 

„Veľakrát som ho tam videl prechádzať sa počas dlhých zimných večerov, so zdvihnutým golierom, s rukami ponorenými hlboko do vačkov, pričom mrmlal okoloidúcim, že vo vnútri sa nachádza zopár pohľadných kočiek.“

 

Mladým mužom nebol nik iný ako Al Capone, vtedy ešte pod vedením Johnnyho Torria. Jeho prácou bolo okrem iného aj zháňanie klientov do nevestinca. Štyri dvojky boli jeden čas hlavným stanom tamojšej mafie. Do miestnosti oddelenej železnými mrežami mali vstup len jej členovia. Na prvom poschodí bol salón, na druhom a treťom poschodí prevádzkovali v sálach kasína a na štvrtom fungoval luxusný bordel. V pivnici došlo k mnohým vraždám. Keď po rokoch polícia objavila vchod do pivnice, bola si istá tým, že práve na tomto mieste došlo k mnohým zmiznutiam gangsterov.

 

Susedný klub Frolics znamenal pre Štyri dvojky vážnu konkurenciu, pretože poskytoval tie isté služby, len za nižšie ceny. Riešením bola mŕtvola pochádzajúca z vraždy, ktorú nacpali do ich pece a zavolali polícii, že vo vedľajšom dome prevádzkujú ilegálne krematórium. Polícia so sirénami prišla do klubu a v peci našli obhorenú mŕtvolu. Okamžite uzavreli prevádzku a aj keď sa nenašli iné mŕtvoly, klub sa už nikdy viac neotvoril. V Štyroch dvojkách oslávili túto udalosť obrovskou party.

 

26-ročný Al Capone mal k dispozícii asi tisícčlennú skupinu a pod kontrolou tristotisíc dolárový obrat. Musel dokázať, že dokáže spolupracovať s viacerými menšinami (Židmi, Írmi, Poliakmi). Nikdy nikoho negatívne nediskriminoval na základe rasy alebo národnosti, čo bolo zapríčinené tým, že vyrástol v štvrti, kde okrem ľudí talianskeho pôvodu bývalo mnoho prisťahovalcov z iných krajín. Bol medzi prvými, kto zamestnával ľudí rôzneho pôvodu. Ale nie iba v tomto bol Al priekopníkom. Za sebou zanechával hromady mŕtvol. Po tom, čo prevzal moc došlo k sérii zúčtovaní, ktoré nemali konca. Miestne pohrebníctvo malo o zisky postarané. Úmrtnosť bola taká vysoká, že poisťovne požadovali vyššiu platbu životnej poistky, ak klient pochádzal z Chicaga. Ročne na uliciach umrelo viac ako sto gangstrov. Samozrejme medzi nimi neboli len nepriatelia, ale aj Caponeho ľudia. Okrem Írmi používaných samopalov, sa začali používať aj vojenské granáty. Capone mal špecializovanú skupinu, ktorá vkladala výbušné nálože pod opustené automobily svojich nepriateľov. Pri naštartovaní tí čo sedeli vo vozidle, okamžite odleteli na druhý svet. Za túto metódu „vďačíme“ práve Caponemu.

 

Svojimi politickými, obchodnými a spoločenskými kontaktmi sa pomaly stal súčasťou spoločenského života. Svoju činnosť v podsvetí vymedzil na pašovanie alkoholu, prevádzkovanie hazardných hier a prostitúciu, čiže „služby“ spoločnosti. Obklopoval sa ľudmi, ktorým dôveroval a kým mu boli verní a nepodviedli ho, dal im všetko. Združoval sa s konkurenčnými rivalmi, ktorí verili tomu, že pod jeho vedením zažijú rozkvet.

 

 

Íri nezabúdajú

 

Bol terčom viacerých atentátov na svoju osobu. Veľakrát na neho strieľali, ale svoj život mohol pokojne zveriť na svoju telesnú stráž. Po smrti O'Baniona sa nastávajúci šéf írskej skupiny Weiss-Wojciechowski pokúsil Caponeho trikrát odstrániť. Bezvýsledne. Treba oceniť, že vďaka írskej hrdosti to ani raz nespáchal zákerne odzadu. V januári roku 1925 Weiss a jeho dvaja kumpáni sledovali Caponeho opancierovanú limuzínu, keď sa chystal na obed. Íri ich predbehli a spustili na Caponeho paľbu. Počas prestrelky, akoby zázrakom nebol zranený ani Capone, ani jeho bodyguardi. Jediným zraneným bol šofér, ale aj ten vyviazol len s ľahšími odreninami. Bodyguardi spoznali troch Írov a odvtedy vládla medzi dvoma znepriatelenými gangmi neľútostná vojna. Ďalšia príležitosť sa naskytla 20. septembra 1926. Capone býval v jednom hoteli, ktorý si pre istotu kúpil. V spodnej časti fungovala talianska reštaurácia, kam mohol prísť každý a naobedovať sa. Na poschodie však nemohol nikto. Tu býval Al a jeho stráž. Toto poschodie bolo prebudované na hotovú pevnosť, dokonca aj okná boli chránené železnými roletami. To ale Írov neodradilo, O'Banionovi ľudia sa pod Weissovým velením rozhodli, že túto pevnosť napadnú. Takúto vojnu dvoch gangov dovtedy ešte Chicago nezažilo. Zázrakom bolo, že Weiss dokázal útok takéhoto rozsahu udržať v tajnosti. Pred hotelom sa objavil konvoj jedenástich áut, v ktorých boli samí gangstri. Spustili nepretržitú paľbu na hotel a jeho okolie. Bodyguardi Ala strhli na zem a tak sa mu podarilo tento atentát prežiť. To bolo niečo pre médiá. Jednému z reportérov sa podarilo napadnutému položiť otázku, čo si myslí, kto mohol stáť za týmto útokom, na čo Capone odpovedal iba: „Ten, kto bude čoskoro v márnici.“ K tomu aj skutočne došlo a to veľmi rýchlo. Weissa zabila dvojica nájomných vrahov behom troch týždňov.

 

 

Dobrý účtovník v správny čas na správnom mieste

 

Svojich nepriateľov likvidoval jedného po druhom, hlavne North Side Gang, ktorý vykynožil doslova do posledného človeka. Bratia Gennoví vlastnili niekoľko vlastných domácich páleníc, ktoré Caponemu kazili kšeft. Preto im ponúkol poctivú sumu za ich odkúpenie. Bratia by v nich mohli pracovať aj naďalej, ale už len za obnos a nie celý zisk. To však podľa bratov nebol dobrý obchod a bolo pravdepodobné, že skôr či neskôr by pri nejakej podivnej pracovnej nehode prišli o život. Bratia sa teda rozhodli bojovať až do konca. Nepoddajú sa a ak budú mať šťastie aj zvíťazia nad rivalom. Najlepšou obranou je predsa útok. Problém vznikol, keď sa dvaja ich zasvätení ľudia rozprávali v jednej krčme o pláne Caponeho odstránenia. Tento rozhovor si totiž náhodou vypočul aj jeden moskovský Žid - Jake Guzik.

 

Pán Guzik by bol povolaním účtovník, ale vďaka svojmu pôvodu mal oproti svojim americkým kolegom značnú nevýhodu a práve preto bol nezamestnaný. Pravdepodobne mal veľmi silné gangsterské sklony, pretože hneď po vypočutí rozhovoru sa ponáhľal ku Caponeho sídlu, aby mu oznámil čoho bol svedkom. Guzik sa viackrát pokúšal dostať do jeho vily, ale neustále ho vyhadzovali. Nakoniec ho predsa vpustili a zaviedli k Alovi. Capone však bol k takýmto informáciám veľmi skeptický. Guzik ale vedel presný dátum a miesto, kde malo k atentátu prísť, takže sa Capone rozhodol, že si príbeh overí. Jedného zo svojich ľudí posadil do opancierovanej limuzíny v rovnakom pásikavom obleku, klobúku a bielom šále, aké nosieval a poslal ho v daný čas na stretávku s bratmi. K útoku skutočne došlo a Capone sa zachránil. Guzik sa stal okamžite jedným z Alových bezpečnostných ľudí. A bratia Gennoví sa čoskoro odporúčali na druhý svet, aj keď nie vďaka Caponemu, ale Weissovi.

 

Čo bol väčší zázrak, Guzik bol fenomenálnym účtovníkom. Vedel veľmi dobre obracať čierne príjmy a následne ich prepraté odniekiaľ znova vyčarovať. Capone už oddávna hľadal takéhoto človeka a teraz mu jednoducho padol do náručia. Guzik bol okrem svojich účtovníckych trikov známy aj tým, že nikdy nenosil zbraň. Jeden večer ho v jednej krčme škaredo zmlátili. Guzik prišiel celý zakrvavený na Alov statok a keď to Al uvidel, okamžite sadol do auta a uháňal ku krčme. Prišiel za gangstrom menom Howard a opýtal sa ho, prečo ublížil jeho kamarátovi. Howard nazval Ala talianskym špicľom. To bola jeho posledná veta. Capone vytiahol pištoľ a pred celým osadenstvom krčmy vrátane obsluhy vyprázdnil do jeho hlavy celý zásobník. Potom s kumpánmi ušiel. Policajti, ktorí prišli na miesto činu, nenašli žiadnych svedkov. Každý z hostí bol práve vtedy na záchode a čašníci a výčapníci stáli akurát chrbtom. Nikto sa neodvážil svedčiť.

 

(pokrač.)

 

Zdroj: wiki, biography.com, chicagohs.org